Avšak toto všetko môže byť podľa niekoho lož a podľa niekoho pravda. Iste, je iné keď si tú dobu niekto prežil a je iné, keď o tom napíše človek, ktorý vtedy nebol ani na pláne.
Ale ako tak počúvam ľudí skôr narodených, myslím si, že ak by cez komunizmus ľudí púšťali do zahraničia, bola by to úplne skvelá doba. Neviem, možno sa báli, že ľudia sa nevrátia a ostanú niekde za vodou. Myslím, že by sa vrátili tak, ako sa vracajú dnes.
Terajšia doba je plná násilia, vrážd a bolestí. Vtedy sa o nich mlčalo, dnes sa to prepiera všade. Poskytujú akési návody na ďalšie vraždy. Veď čo je to za dobu, keď dnes už vraždia deti... Dnes je už dostupné všetko. Každý myslí len na seba a svoje záujmy. Pomaly si nespomenieme ani na narodeniny blízkych. Lebo nás to nezaujíma. Nezaujíma nás, ako sa kto má, že niekto nemá dať čo do úst, že suseda zabili a druhého zatvorili za falšovanie peňazí.
Dnes si robia všetci čo chcú...
To všetko je súhrn myšlienok ľudí, čo to zažili a ktorí na ňu spomínajú ako na tie staré dobré časy. Nie nejaké moje výmysly.